Pred časom sme dostali pekné pozvanie od nášho dlhoročného fanúšika Miloša Veseliča na priateľské „stretnutie ľudí blízkeho druhu“ do Oponíc. Najprv sme váhali (pretrvávalo v nás z minulosti zopár pochybností z podobných pozvaní), no nakoniec sme na stretnutie šli – a nebanovali sme, práve naopak! Zažili sme nádherný slnečný deň s rovnako vyžiarenými a slnečnými ľuďmi. Napríklad taký Peter Králik, manažér oponického kaštieľa, ktorý nám príťažlivo a inšpiratívne predstavil unikátnu oponickú apponyiovskú knižnicu, akej by sme na Slovensku ťažko hľadali pár. Po sugestívnom výklade nám v jej unikátnom interiéri zaspievala niekoľko šansónov Andrea Zimányiová v sprievode gitary Juraja Buriana. V tejto príjemnej, naozaj jedinečnej atmosfére Stanislav Štepka uviedol do života „človečím dychom“ pôsobivú básnickú zbierku Erika Ondrejičku Na vnútornej strane viečok („rozsudok bol jasný/ v klietke dočasnosti/ meniť slová na sny“) – ilustrovanú neznámymi, ale sugestívnymi ilustráciami Albína Brunovského. Za nádherného počasia sme vzápätí vystúpili aj na Oponický hrad, na ktorom sa miestni nadšenci a ochranári pokúšajú zachrániť, čo sa ešte z rozpadnutých múrov zachrániť dá. Podvečer sme dokonca stihli navštíviť Valy nad Bojnou, kde už pár rokov robí zaujímavý a v čomsi jedinečný staroslovanský archeologický výskum archeológ Karol Pieta. S nevídaným nadšencom a neúnavným ľudským komunikátorom Milošom Veseličom a jeho „rytiermi dobrej vôle“ sme 17. marca zažili krásnu sobotu.