Najprv to bol normálny predjarný mesiac, hoci stále s nekonečným omikronom a so zatvorenými divadlami, ale už aj s nádejou, a s usilovnou prípravou na jar a konečný rozbeh normálnej divadelnej práce. Náš autor prepisoval svoju románovú prózu Deti doby do dramatickej podoby (k 60. výročiu vzniku RND) a  opäť sa zahĺbil s novými pohľadmi do tohtoročnej hry Madona s dieťaťom. V RTVS uviedli dve časti Hereckých legiend s  hercami E. Horváthom a S. Štepkom a za nimi Tatu a Ženské oddelenie. Potešila nás na olympiáde v Číne skvelá Vlhová, radostne nás rozplakali medailoví hokejisti a zarmútili dve úmrtia v súbore (Oľga Stručková Májovská, Milan Pavol Šago, o čom píšeme aj inde). A pritom stále vonku nepríjemne  pofukovalo, potom vietor mohutnel a koncom februára sa od ruských hraníc  rozšíril vojnový víchor na celú Ukrajinu, ohrozujúcu Európu a svet: zakomplexovaný ruský bojar sa tuším rozhodol dobyvačnou vojnou (prvou v Európe od druhej svetovej vojny) otočiť dejiny o desaťročia naspäť. Tragicky nám to pripomenulo situácie z histórie, z ktorých sa niektorí nepoučili, a tak ich idú zopakovať… V kabaretnej hre RND z roku 1968 Z duba padol, oddýchol si je aj táto pieseň, ktorá hádam nepotrebuje vysvetľujúci komentár.

Protest song

Náhli sa chodec
Po ulici
Je streda ráno
Pod mračnom
Práve na ceste
V polovici
Dostane guľku
Nalačno

Náboje stále
A bez rečí
Váľajú ľudí
Do blata
Hádaj kto nás má
V svojom terči
Ten koho si mal
Za brata

Pýtam sa v tanku
Rovesníka
Koľko už mŕtvych
Asi je
Náhodou sa ho
To netýka
A mňa žiť nechá
Z pasie

Klátia sa starci
Ba aj deti
Ale vy prosím
Neplačte
Vraj prídu raz k nám
Mama že ti
Zaplatia slovom
Prepáčte

21. augusta 1968

▲ S autorom piesne Protestný song Jozefom Vičanom na javisku malého radošinského divadielka RND spieva pieseň autor hry a textu piesne Stanislav Štepka. Foto: archív RND