Viem, nie som prvý. Ale iste ani nie posledný, kto Ti, Jirko,  blahoželá k neuveriteľnej, ba priam historickej, no zázračnej deväťdesiatke – a stále v Tvojej plnej chlapskej a umeleckej sile, paráde a réžii! Iste sa to koná aj s pomocou Božou! Chcem Ti odkázať zo Slovenska, Bratislavy a z nášho divadla iba toto: som nesmierne rád, že som sa narodil v čase, keď česká kultúra – a určite aj Tvojou zásluhou – bola vo vynikajúcej forme. A v podobnej si, samozrejme, bol aj Ty, a tak Tvoje chcené dieťa Semafor prežívalo skoro od počiatku (a nie  je tomu inak aj dnes) zlaté roky, veď nielen udávalo rytmus a tón, ale aj usilovne inak a múdro zabávalo. A vrchovato inšpirovalo a povzbudzovalo tvorivý dorast v Čechách a na Slovensku. A tak som sa pokúsil o niečo podobné, čo chcelo tešiť obidve zainteresované strany –  tvorcov i divákov. Vďaka, Jirko, za svetovú českú tvorbu a jedinečné vnuknutie, ale aj požehnané roky krásneho ľudského priateľstva. Stano Štepka a RND

▲ Otec Semaforu Jiří Suchý a Stanislav Štepka na Václavskom námestí v Prahe v roku 1980 na začiatku vzájomnej spolupráce dvoch autorov a divadiel. Foto: Ivan Bogdan