Pred uvedením novej hry v našom divadle to býva roky skoro vždy rovnaké: veľa sa skúša pri klavíri a hlavne na scéne, tentoraz s režisérom Ondrejom Spišákom a skladateľom Jurajom Haškom, kostymérka Katka Hollá nám meria a skúša kostýmy, scénograf Ferko Lipták vynáša na scénu prvé kulisy, choreografka Eva Burdová si hľadá voľné chvíle a miesta na choreografie a herci sa trápia s textami a hlasmi… presne taký bol aj november 2018 pred uvedením Štepkovej trpkej komédie Čo sa sníva trpaslíkom. Okrem toho: autor už vo voľných chvíľach pracoval na rozhlasových úpravách hier pre rok 2019 (Súpis dravcov, Návod na použitie), zaznamenávali sme (a v RTVS už aj odvysielali) hru To nemá chybu (25. 11.), privítali sme na skúške nadšených žiakov Britskej školy, odohrali sme po večeroch nielen na našej scéne, ale aj na zájazdoch (Nové Zámky, Malacky, Martin, Žilina) výborné predstavenia so skvelou ozvenou Besame mucho, To nemá chybu a Malý veľký muž, traja naši herci dostali za presvedčivé herecké výkony výročné prémie Literárneho fondu (Maruška Nedomová za postavu Bezdomovkyne, Kamil Mikulčík za postavu Kokiho v Besame mucho a Ondrej Hraška za stvárnenie Milana Rastislava Štefánika v hre Malý veľký muž) a koncom mesiaca sme ešte stihli s režisérom Jurajom Štepkom nafilmovať spot do hry Čo sa sníva trpaslíkom. Áno, bolo rušno. A tuším aj tvorivo.

▲ Žiaci z bratislavskej Britskej školy nás uprostred skúšky novej inscenácie Čo sa sníva trpaslíkom prekvapili okrem iného aj tým, že nám počas krátkej oddychovej pauzy na našej scéne kolektívne zaspievali pieseň Počuje ma niekto z hry Niekto to rán slovenské (RND, 2008).