V pozadí scény vizuál obalu dlhohrajúcej, veľmi dlho hrajúcej gramofónovej platne s názvom Jááánošííík. Na scéne dokonalá symbióza protagonistov Radošinského naivného divadla a Slovenského ľudového umeleckého kolektívu.  Po predstavení dlhotrvajúci potlesk postojačky a na javisku živio!
Jááánošííík!!! Dňa 19. júna 2017 už tisíckrát takto zvolali na divadelných doskách radošincov. Prišiel aj Uhorčík – najprv z plátna  (jeho predstaviteľmi v predchádzajúcich verziách hry boli Milan Markovič a Csongor Kassai), a potom aj naživo – Michal Kubovčík.
Hoci  Juraj Jánošík sa dožil iba 25 rokov, v RND žije – aj keď s prestávkami – v troch podobách už 47 liet. V roku 1970 vďaka Stanislavovi Štepkovi prvý raz ožil. Principál so svojou divadelnou družinou hral svojho prvého Jááánošíííka 501-krát.  Po tridsiatich rokoch (od uvedenia v divadle) a tristo rokoch (od zbojníkovej popravy) sa prevtelil do ďalších životov, aby na sklonku sezóny 2016/2017 hra dosiahla a prekročila 1000 repríz.
Ako zbojník vraj Jánošík bohatým bral a chudobným dával. V Radošinskom naivnom divadle nikomu nič neberie a predsa  so svojou družinou rozdáva. Dobrú náladu, smiech, rezké pesničky a v ostatnej (poslednej?) verzii aj majstrovské hudobno-tanečné kreácie v podaní SĽUK-u.
Akoby chytil druhý dych, druhú mladosť. Zapĺňa divadelné sály i amfiteátre po celej krajine. S mladíckym elánom, nadhľadom, aktualizovaným i zdravým odstupom, láskavým, a miestami i šibeničným humorom.
Divadelné uvažovanie o „hrdinovi“, hľadanie a nachádzanie človeka medzi ľuďmi a v ľuďoch, má v tomto majstrovskom kuse už viac ako tisícnásobnú kontinuitu. A to je vskutku unikát.

Ladislav Harsányi,
publicista