Slovenský rozhlas a vydavateľstvo Forza pokračujú vo vydávaní rozhlasových nahrávok hier Stanislava Štepku a Radošinského naivného divadla vo forme ďalších dvojitých CD To najlepšie z RND 4, 5. V týchto dňoch vyšli ďalšie štyri hry z nášho nedávneho repertoáru. Hru „z pamäti hudobného skladateľa“ s hudbou Jána Melkoviča Vygumuj a napíš sme premiérovo uviedli 23. septembra 1989 v réžii Juraja Nvotu. Táto prelomová Štepkova tragikomédia teraz vychádza na CD v réžii Táne Tadlánkovej a v interpretácii Jána Melkoviča, Stanislava Štepku, Zuzany Maurery, Milana Šaga, Vladimíra Svíteka a Anny Warchalovej; nahrávka vznikla v roku 1998. * „Správa o tom, čo mám na srdci – a čo ty máš na jazyku“ Delostrelci na Mesiaci mala premiéru v Nvotovej réžii v roku 1992 a divadlo ju nahralo na svojej scéne s hudbou Jána Melkoviča s hercami Stanislavom Štepkom, Darinou Abrahámovou, Csongorom Kassaiom, Monikou Hilmerovou, Ľudmilou Trenklerovou, Richardom Felixom, Mojmírom Cabanom, Františkom Rehákom, Vladimírom Svítekom a Kamilom Mikulčíkom – v roku 2002 v réžii Štefana Korenčiho. * Lás-ka-nie sme predstavili divákom v roku 1992 v réžii Juraja Nvotu. V rozhlasovej verzii režisérky Táne Tadlánkovej  v roku 1998 (pred časom už hra vyšla na CD) účinkovali Stanislav Štepka, Katarína Kolníková, Anna Warchalová, Monika Hilmerová, René Štúr, Csongor Kassai, František Rehák, Maruška Nedomová a Soňa Norisová. *  „Naivný javiskový film“ Kino Pokrok mal premiéru v RND v roku 1995 v réžii Ondreja Spišáka. V rozhlasovej nahrávke z roku 2003 a v cédečkovom komplete To najlepšie z RND vychádza na CD v réžii Táne Tadlánkovej, s hudbou Jána Melkoviča a s hercami Stanislavom Štepkom, Zuzanou Maurery, Monikou Hilmerovou, Soňou Norisovou, Mojmírom Cabanom, Richardom Felixom, Maruškou Nedomovou, Vladimírom Svítekom a Milanom Šagom.

Vygumuj a píš (1989). Anna Warchalová (Gabina) a Stanislav Štepka (Ja).
Foto: archív RND

 

 

Napísali o hrách

 

Inscenáciu hry Vygumuj a napíš režijne pripravil J. Nvota. So sebaprísnou, etike diela slúžiacou selektívnosťou a disciplínou vytvoril v Radošinskom naivnom divadle snáď svoje formovo najstrohejšie, ale súčasne najobsažnejšie naštudovanie. Autor hry a inscenačný kolektív ním vyjadril vrúcne želanie, aby sme do ďalších rokov vstúpili mravne ozdravení a v situácii, keď už – ako napísala svojho času Tvorba – každý druhý človek tohto štátu nebude potrebovať pomoc psychiatra. (Stanislav Vrbka, Večerník, 11. októbra 1989)

 

Štepkova hra (Delostrelci na Mesiaci – pozn. red.) inšpirovaná Rousseauovým obrazom Delostrelci si opäť „strieľal“ z ľudských necností, nežná irónia v podaní skvele typovo obsadených hercov a smiech sa miesi so smútkom. Je naivný Rousseau, sú naivní radošinci, sme naivní my všetci, ktorí snívame o lepšom svete? Možno, ale i tých pár chvíľ snívania stojí za to – povedané slovami z jednej Štepkovej hry: „Niekedy sa krásne chvíle môžu počítať aj za sto rokov!“ (Zdeněk A. Tichý, Mladá fronta dnes, 20. februára 1993, Praha)

 

V Štepkovej hre Lás-ka-nie postavy nosia lásku skôr v mene ako v srdci. Autor ju pripomína prostredníctvom tých, ktorí tu boli kedysi. Živí sa zmierili s tým, že sa o nich vraví v minulom čase. Ale láska by mala mať aj prítomný čas, prežiť v tých, čo ostali. A tu sa Štepkova pravda stretáva s pravdou životnou. (Božena Čahojová, Javisko, č. 3, 1992)

Krutý a poučný i trpko-veselý príbeh o našich ľuďoch, ako sa vedia zbližovať a ako si vedia blížiť (Kino Pokrok – pozn. red.). Frázy zostávajú, menia sa iba kabáty. Možno raz zasa niekto urobí takúto mozaiku hesiel a zástav o budúcich desaťročiach, ako ich predvádza Štepka v príbehu od založenia filmu a dedinského kina. Je to kino o každom z nás. Každý zažil a prežil meniace sa heslá nad plátnami kín i na tribúnach. Je to divadlom – divadlo memento! Ako však u Štepku býva zvykom – neodsudzuje, iba pripomína. A to nie je málo. (Dalibor Heger, Literika, č. 1, 1996)