Skúšky najnovšej hry Radošinského naivného divadla Šťastné konce, s podtitulom Clivá komédia o čelných miestach v srdci, sa prehupli do záverečnej fázy. Pred blížiacou sa premiérou (25. a 26. mája) sme krátko vyspovedali autora Stanislava Štepku.

Láska a medziľudské vzťahy sú častým inšpiračným zdrojom RND. Z akého uhla pohľadu ste sa pozreli na túto problematiku v komédii Šťastné konce?

Možno to povedať aj takto: Šťastné konce sú humorným uvažovaním o hľadaní stratených lások. Dve zvláštne manželské dvojice sa v našom príbehu akousi donkichotskou cestou pokúšajú nájsť či zachrániť svoje lásky. Tá prvá dvojica po tridsiatich rokoch, tá druhá o čosi neskôr. Nie je to ľahké hľadanie, ale tuším ani nie márne.

Sprievodným znakom inscenácií Radošinského naivného divadla sú autentické príbehy, osudy a výpovede ľudí. Ako je to v tomto prípade?

Ani v tejto hre som si príbehy nevycumľal z prsta. Ak by sa v nich však našli aj mnohí naši diváci, bol by som veľmi rád.

Režisérskej taktovky sa ujal dvorný režisér RND Juraj Nvota. V poradí s ktorou verziou scenára bol spokojný?

Juraj Nvota, môj dlhoročný priateľ, je – medzi nami – svojrázny režisér. Nikdy nie je spokojný so žiadnou verziou hry. On ešte aj deň pred premiérou chce, aby som niečo dopísal, zmenil, alebo aj nanovo vymyslel. Samozrejme, nerobí to preto, aby ma preháňal, alebo aby takýmto spôsobom vyslovoval nedôveru textu, ale jeho spôsob režírovania je už roky taký: stále chce čosi nové a ďalšie hľadať a vylepšovať.

Tak ako v drvivej väčšine Vašich hier nebudú ani v tejto chýbať pesničky, ktoré skomponovala Ľubica Čekovská. Ako by ste ich charakterizovali?

Ak sme sa po celé skúšobné obdobie v inscenácii Šťastné konce pokúšali predstaviť divákom naše divadlo vo výraznej poeticko-humornej forme, v tom prípade sa to jednoznačne podarilo našej skladateľke Ľubici Čekovskej. Je to už štvrtá hra v našom súčasnom repertoári, v ktorej zaznieva jej hudba – a som presvedčený, že v mimoriadne osobitom a pôsobivom tvare.

Herecké obsadenie sa oproti pôvodným predstavám menilo, na dosky RND sa po kratšej odmlke vracia Anikó Vargová a Zuzana Kronerová si opäť zahrá za radošincov po niekoľkých desaťročiach. Čo si sľubujete od účinkovania týchto herečiek?

Najmä to, že prichádzajú k nám do divadla dve odlišné, ale aj nevšedné, sugestívne herecké individuality. Pokým Zuzka Kronerová v našom divadle kedysi stvárnila nezabudnuteľné postavy v kľúčových inscenáciách RND (Slovenské tango, Kúpeľná sezóna, Človečina, Svadba) a neskôr natrvalo zakotvila v bratislavskej Astorke, Anikó Vargová doslova zasvietila v našich hrách spred desiatich rokov (Návod na použitie, Ako sme sa hľadali) – a odišla od nás do Budapešti. V Koncoch obidve hrajú v alternácii hlavnú predstaviteľku predavačku Emu a iste sa diváci majú na čo tešiť.

Čaká Vás už 54. radošinská divadelná premiéra. Sú vaše pocity a očakávania podobné ako pri predchádzajúcich?

Po hre Len tak prišli, ktorá viac ako bolestne mapuje našu trpkú súčasnosť, som chcel napísať niečo celkom iné, možno aj nádejnejšie, veselšie, poetickejšie. Také by mali byť Šťastné konce. Dal by som aj neviem čo za to, keby to neboli iba moje dobré úmysly.

 

Ladislav Harsányi

 

Fotografie  zo skúšok :

 

 

 

 

Fotografie zo skúšok najnovšej clivej komédie Stanislava Štepku s hudbou Ľubice Malachovskej-Čekovskej Šťastné konce – v réžii Juraja Nvotu.
Foto: Ctibor Bachratý