Zažili sme šesť pekných májových večerov s našimi divákmi s inscenáciou Ako sme sa hľadali. Začali sme úspešne v Dubnici nad Váhom, kde sa nám nadšená diváčka po predstavení  poďakovala za to, že „jej naše hry a piesne pomáhajú o čosi ľahšie prežiť túto ťažkú dobu“ a ešte súbor v noci v penzióne stihol sledovať na Dvojke v STVR aspoň kúsok zo záznamu našej Madony s dieťaťom. V Poprade sme kvôli veľkému záujmu dvakrát zahrali Ako sme sa a Popradčan Jozef Pazúr nám po druhom vystúpení nadšene oznámil: „Po skončení predstavenia som sa cítil ako už dávno nie: mal som krásny pocit hrdosti, bol som sebavedomým Slovákom, milujúcim našu krásnu krajinu.“ Smižany nás prekvapili moderne vynoveným kultúrnym domom, výbornými reakciami, ktorými o deň neskôr nešetrili ani diváci – ba práve naopak –  v Dolnom Kubíne. Hoci v Banskej Štiavnici bolo chladno, no v sále bola výborná, hrejivá atmosféra, podobne aj v Zlatých Moravciach. Bol máj, no vonku bolo chladno až mrazivo, ale na našich predstaveniach o chlade nemohlo byť ani reči.

Záverečná scéna v inscenácii Stanislava Štepku a režiséra Juraja Nvotu Ako sme sa hľadali. Foto: Bara Podola