Zmiešaná štvorhra

Recenzia: Iba vtipy to ukážu

Dagmar Inštitorisová, divadelná kritička | 01.12.2015 09:02

Bohušova chudobná je súdržná, starostlivá, veriaca a príkladne sa stará o svoju čestnosť, ale – ako to v správnej komédii musí byť, stále sa drží socialistického starého už “archetypového” hesla: “Kto nekradne, okráda rodinu.” Druhá je bohatá. A dá sa, podľa správania Lea, už druhýkrát ženatého podnikateľa, predpokladať, že je tou, ktorá si uvedené heslo vzala hneď po nežnej revolúcii veľmi hlboko do srdca.Príbeh je však zamotanejší. Vstupuje doň láska, závidiace si bývalá a terajšia Leova manželka, interaktívne hračky Furby proti samote a všelijaké iné pele-mele. Ale hlavne tato Kornel Bohuša (dvojúloha S. Štepku), ktorý vstupuje do deja s komicky pôsobiacim stareckým filozofovaním. Rozpráva nám o kolektívnom živote mravcov, o kruhoch v obilí, okolo očí aj na oblohe a všeličom inom. Na konci mu patrí veľký výstup, v ktorom nás odovzdáva do rúk láskavého Boha (ako inak), ktorý má lepšie oko, ako je to jeho. Tretie. Láska v inscenácií má tak aj vďaka nemu podoby, ktoré bolia menej, ako by mohli. Láska k ženám sa u podnikateľa Lea končí jeho utopením Dodom, „poslušným“ vykonávateľom aj jeho vražedných rozkazov. Život jeho druhej manželky Žely, ktorá miluje iba jeho peniaze, sa má zas skončiť neromantickým ukončením lásky Bohušovho syna ekológa Krištofa k nej utopením v Turecku. Dokonca aj Želin Psychológ márne túži po jej láske. Nežne, nedočkavo, ale aj hanblivo vzniká láska medzi Bohušovou dcérou Milotou a jej Vedúcim v stavebninách. Tým patria aj krehko a zároveň divadelne dômyselne vystavané milostné výstupy s kancelárskou stoličkou, na ktorej si napríklad Vedúci odváža Milotku tam, kde ich nik neuvidí, či si ju znižuje k sebe, keď pri nej kľačí na kolenách atď. Ako jediná však pretrváva manželská láska medzi Bohušom a jeho neoceniteľnou Alicou.

Z hľadiska kompozície je v Zmiešanej štvorhre trochu silnejší tato Kornel aj so scénickým pozadím, ktoré akoby zrkadlí skazu i nádej sveta, o ktorých nám hovorí (svetelné vizualizácie hviezd, mravcov, diamantov, luxusného obydlia atď.,) či chýba viac vtipu a vtipov napríklad vo výstupoch manželiek v klenotníctve, v postave Krištofa, ale každá Štepkova hra sa postupom času piluje. Veď iba vtipný vtip naplno ukáže, ako sme na tom zle.

Hodnotenie Pravdy

4 hviezdičky z 5

Stanislav Štepka: Zmiešaná štvorhra / réžia: Juraj Nvota / hudba: Juraj Haško / scéna: Ján Pernecký / kostýmy: Katarína Hollá / hrajú: Svätopluk Malachovský, Marta Maťová, Michal Kubovčík, Stanislav Štepka a ďalší / premiéra: 20. novembra v Radošinskom naivnom divadle