Katarína Kolníková
Narodila sa 20. apríla 1921 v Radošine
Zomrela 29. mája 2006 v Radošine
Vyrástla v Radošine v chudobnej rodine železničiara. Mala osem súrodencov. Do školy chodila v rodnej obci. Začas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov slúžila v Piešťanoch. V roku 1941 sa vydala za Michala Kolníka z Nitrianskej Blatnice, s ktorým mala štyri deti. Po roku 1945, keď ju manžel opustil, zostala s deťmi sama. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine.
Dodnes neviem, ako sa to mohlo stať, ale stalo sa. Keď sme si v PKO pripomínali desiate výročie uvádzania Jááánošíííka (14. novembra 1980), do bulletinu k nášmu jubileu som zabudol napísať meno tej, čo som naozaj zabudnúť nemal: KATARÍNA KOLNÍKOVÁ. Do divadla už prichádzali prví diváci a hostia a vtedy sme si všimli túto nemilú trápnosť. Čo teraz? Čo čil? spýtala sa protagonistka RND. Vravím jej: “Dopíšte si do bulletinu svoje meno vlastnou rukou, raz to bude mať veľkú zberateľskú hodnotu.” Pani Kolníková sa nedala dvakrát prehovárať a odvtedy sa do všetkých pamätníkov a kroník podpisovala tak, ako sa podpísala vtedy – tak po svojom a po radošinsky: … a já, Katarína Kolníková.
Stanislav Štepka
Myslela som si, že ludý sú len dobrí a zlí.
Potom som prišla na to,
že zlí móžu byt aj mrchaví a dobrí aj múdri.
Najhoršá kombinácia pre život sú mrchaví a sprostí.
Takých sa najvác namnoží vtedy, ked sú múdri lahostajní.
O tom bola naša Človečina kedysik
a o tom je aj neská, ked je múdrych pár
a sprostých nejde vykynožit any nasilu!
Pozývam vás do nášho dyvalla,
aby ste sa spolu s nami zasmáli na tom,
jakí nýkedy dokážeme byt malí a smíšni…
Celý svoj život obetovala divadlu. Ako radošinská ochotníčka hrala v hrách:
Jezuliatko (1932)
Statky-zmätky (1950)
Nový život (1951)
Svadobný závoj (1959)
Morálka pani Dulskej (1960)
Verona (1962)
Hľadanie v oblakoch (1962)
Starý zaľúbenec (1962)
Spoločný byt (1962)
Bláznivá hodina (1964)
Neprebudený (1965)
Pasca na myši (1966)
Juvelír (1967)
Štyri svadby na jednom pohrebe (1968)
Bačova žena (1968)
Kubo (1969)
Ženba (1970)
Od roku 1971 bola členkou Radošinského naivného divadla. Celovečerné tituly v RND:
Človečina (1971) – Babička
Alžbeta Hrozná (1975) – Grófka De Debora
Jááánošííík (1976) – Matka
Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes ak sme nepomreli (1978) – Starena
Slovenské tango (1979) – Poštárka
Kúpeľná sezóna (1980) – Berta
Čierna ovca (1986) – Oľga
Nevesta predaná Kubovi (1984) – Bečelová
Pavilón B (1984) – Marta
O čo ide (1985) – Hlaváčová
Ženské oddelenie (1987) – Kováčová
Loď Svet (1988) – Alica
Pokoj domu tomuto (1990) – Matka
Kam na to chodíme (1991) – v rôznych postavách
Lás-ka-nie (1992) – Alžbeta Lásková
Hostinec Grand (1993) – Johana Aničinová
Štedrý divadelný večer (1994) – v rôznych postavách
Materské znamienko (1995) – Žena harmonikára
CHAPLYN (2000) – divadelno-filmový projekt, premiéra bola zároveň aj derniérou – v rôznych postavách
Kronika komika (2003) – v rôznych postavách
Človečina 2 (2004) – Babička
Účinkovala v rozhlase (dvadsaťjeden rozhlasových adaptáciií hier z repertoáru RND – 1982-1983, 1995-1998), v kabaretných programoch:
Hry na domáce zvieratá (1974-1976)
Desaťkorunovaný svet (1975)
Aj tí naši píjavali (1976)
Dedinský sen (1980)
Čo rok dal (1991)
V televízii a vo filme:
Človečina (1973)
Trpaslíci s rodokmeňom (1973)
Víno vinovaté (1983)
Dedinský sen (1984)
Výlety v pamäti (1993)
Dobrá správa (1995)
Ježiško zvoní, otvorte (l997)
Hosť do domu (1998, 2000)
Prášky na spanie, Zlomená noha, Tajomstvá pod viečkami, Miliónový chlap, Dedinka v údolí, Mocný Jano, Mysleli sme to vážne, Vášnivý bozk, Tichá radosť, … na betóne