Aj v marci  ruské vojsko v rámci putinovskej „špeciálnej operácie“ strieľalo do panelákov a ľudí a kde sa dalo u susedov na Ukrajine, teda za našimi humnami. Ukrajinskí vojaci bránili svoju vlasť pod vedením nezlomeného prezidenta, pokým obyvateľstvo sa pred výbuchmi skrývalo doma v pivniciach a v metre, teda kde sa dalo, tí zvyšní v miliónových počtoch utekali z vojnového územia do susedných štátov… aj k nám. Taký bol okolitý marec. Po pandemickom polroku sa RND zase dostalo na javisko, kde sme za nečakane zosnulého radošinského herca Bohuša Močku skúšali Spev kohúta s hercami René Štúrom a Štefanom Richtárechom, dokončovali sme štúdiové práce na televíznej Pošte pani Kolníkovej a po skúškach po roku sme pre našu agentúru zaznamenali so SĽUK-om Malého veľkého muža pred výnimočne dobroprajným publikom. Nasledovali prvé predstavenia a hneď aj skúšky s nahrávkami Mankoveckého piesní pre Rádio Slovensko do hry Nesladím, ktorú sme zaznamenali pred výborne naladeným obecenstvom 18. marca. A konečne sme sa aj vybrali na prvý zájazd v tomto roku – na východné Slovensko s hrou Pán Strom. Tradične úspešne sme začali v Spišskej Novej Vsi, trápili sme sa vo Vranove nad Topľou, spokojnosť bola v Michalovciach a v Humennom (do azylového domu sme za divadlo priniesli malú pozornosť pre utečencov), nadpriemerný ohlas sme zaregistrovali v hľadiskách divadiel v Košiciach a v Prešove, kde sme sa aj stretli na príjemnej debate so stredoškolským  učiteľom Jánom Kandurom a jeho študentmi, ale aj s mnohými prajnými a temperamentnými východniarmi. Odbehli sme aj na hranicu do obce Ubľa, kde sme stretli smutných ukrajinských utečencov (podobných sme stretli aj v košickom hoteli Centrum), debatovali sme s príjemnou a zhovorčivou miestnou starostkou, s colníkmi, policajtmi a obetavými záchranármi dobrovoľníkmi. Mnohých sme videli aj na našich predstaveniach, a tak sme sa im aj z javiska poďakovali za ich nevšedne obetavú dobrovoľnícku prácu.

▲ Bez komentára: železničná stanica v Charkove 6. marca 2022. Foto: Facebook