Marec, poberaj sa starec. Preložili sme si to: Marec, poberaj sa divadlo… kade ľahšie… až do minulosti?  Veď opäť sme prežili viac než trpko ďalší mesiac bez divákov, stále pri televízoroch a počítačoch a všetci zúfalo lační po javisku a nádejnej správe, ktorá stále neprichádza. Zo známych dôvodov sme aj museli odvolať či presunúť na iný termín rozhlasovú nahrávku hry Veľké ilúzie. Náš autor však nehlivel: dokončoval aktuálnu kabaretnú hru pre RND Sedel som dva roky, písal scenár monológov pre RTVS Pošta pani Kolníkovej a odpovedal na otázky novinárov, napríklad Dadovi Nagyovi v Rádiu Slovensko, ale aj so synom Jurajom nahral spot na Facebook. Režisér Juraj Nvota s dramaturgičkou Mirkou Čibenkovou e-mailami konzultovali s autorom prípravu kabaretu Sedel som dva roky. V celkovej politickej kríze a biede sme na Slovensku zažili aj veľkú kolektívnu radosť: urobila nám ju Liptáčka Petra Vlhová – a na parádnej úrovni! Takisto tento mesiac zomrela skvelá šansonierka Hana Hegerová, ktorá sa kedysi pri návšteve radošinského divadielka (v roku 1972) nadchla piesňou z Jááánošíííka Mama; v Prahe pravidelne navštevovala naše predstavenia a vždy nás hereckým úklonom pozdravila v zákulisí. V Topoľčanoch zomrel Štepkov priateľ a jeho prvý objaviteľ, podporovateľ a výborný novinár Anton Krumpár (až priveľmi sa naňho podobá otec novinár v Štepkovej hre Tata). Zaznamenávali sme ďalšie Zlaté časy v RTVS s hosťom naším vedúcim. V príjemnej spoločnosti Eleny Vácvalovej, Milana Lasicu a klasika českého divadla  Semafor Jiřího Suchého (24. marca) bolo o čom spolu hovoriť. A stále netrpezlivo zo všetkých strán sledujeme jar, či sem konečne neprichádza s dobrou správou…