Unikátne správy kozmickej sondy NASA z Marsu boli vo februári pre svet a Slovensko oveľa pôsobivejšie ako správy z našej planéty, kde sa už vyše roka na všetkých kontinentoch mordujeme s covidom a jeho desivými následkami, v preplnených nemocniciach už vôbec nestačia miesta a sily lekárom a sestrám, viazne všeobecná vakcinácia, a tak aj Slovensko na čele s amatérskou vládou babrákov začalo kričať SOS. Náš autor sa z pracovne cez Facebook poďakoval zdravotníkom za nadprácu, čo pre nás robia, pričom dokončuje aktuálnu kabaretnú hru Sedel som dva roky (sprvu mal aktuálny kabaret názov Keď sa povie rok 2020), ktorú by RND chcelo uviesť na svojej scéne ešte v tomto roku… ak sa, pravda, okolité katastrofické správy zmenia na normálnejšie. Ba autor zvažuje aktuálnu tému o tom,  nad čím dva roky doma sedel, spracovať aj do televíznej podoby. Náš dramatik sa takisto v spoločnosti herca Emila Horvátha v pripravovaných televíznych Hereckých legendách (RTVS) s pasiou rozhovoril o histórii i prítomnosti RND (25. februára) a vzápätí aj dostal nádejnú druhú vakcínu proti korone. No stále viac a viac sa mu cnie – spolu so súborom – po divadle a stretnutí s vami, našimi divákmi…

A ešte jedna pieseň Juraja Haška a Stanislava Štepku
z pripravovanej hry RND Pán Strom,
ktorú sme nestihli premiérovať koncom roka 2020
(ale v tomto roku sa iste premiéry dočkáme…).

My stromy

My, stromy, hľadíme na vás z výšky
s neistou vyhliadkou napred,
či sa z nás stanú raz múdre knižky
s hromadou pekných slov a viet.

V tých knihách by mohli byť aj state,
čo by sa raz z ľudí mohlo stať.
Neskromnú mienku o sebe máte,
až sa o vás začíname báť.

Netúžime byť knižný papier
so slovíčkami vojna a mier.

Stromu sa sníva: Hore
k nebu vzlietni!
Byť knihou, básňou.
Len, preboha, nebyť
papier toaletný…