Takých a onakých prác v divadle aj mimo bolo v tomto mesiaci neúrekom. S výtvarníkom Mojmírom Zmijom sme pripravovali výtvarné pútače na Malého veľkého muža, v divadle sme privítali na debate o tvorbe gymnazistov z Prešova pod vedením učiteľa Jána Kendura, u starostu Ružinova sme  orodovali za divákov, ktorí majú večer pred našimi predstaveniami problém zaparkovať pri divadle (ponúkol nám parkoviská na Miletičovej ulici a pri hoteli Niva), ale aj sme odohrali jubilejnú stú reprízu To nemá chybu. Hľadali sme hercov na postavu Štefánika do chystanej hry Malý veľký muž, v Malackách sme takisto zažili v príjemnom prostredí 100. reprízu Lás-ka-nia 2, autor usilovne pracoval na tretej verzii hry Čo sa sníva trpaslíkom, chystáme sa na filmovanie spotu k inscenácii Malý veľký muž. Takisto sme zažili výborné predstavenia Besame mucho v Senici, na Myjave a v Nitre, sledovali sme olympijské dianie so skvelou  Kuzminovou v Pjongčangu, tešili nás vydarené predstavenia To nemá chybu v Banskej Bystrici, Ružomberku, Dolnom Kubíne a v Žiari nad Hronom – napriek nevídaním mrazom  a chladu v zákulisí. Prežili sme sedemdesiatročnú spomienku na „víťazný február“ a ťažko sa nám prežívala zlá čerstvá správa o „februárovej prehre“ – o mafiánskej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Február nám nakoniec ponúkol výbornú pointu: v Žiline sme si na dvoch predstaveniach Jááánošíííka po tristo rokoch so sľukármi nevedeli vynachváliť skvelých žilinských divákov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

▲ To nemá chybu. Simona Miháliková v úlohe Tilky. Foto: Ctibor Bachratý