Prvý deň (10. 6.) s naším divadlom, so SĽUK-om a Jááánošíííkom po tristo rokoch sa začal v liptovskej Pribyline. A veru, všelijako. Pod zamračeným nebom v Múzeu liptovskej dediny to v improvizovanom amfiteátri vyzeralo zle-nedobre pred spoločným vystúpením: hustý dážď a chlad neveštili nič veselé. No napokon tesne pred predstavením ako na pokyn dážď ustal (ale mrazivý chlad pretrval). Nášho Jááánošíííka videlo pod kabátmi a dekami viac než sedemsto uzimených, no verných divákov a my sme so sľukármi hrali s parou pred ústami, ale zato s veľkým zanietením a tiež aj s mohutným diváckym ohlasom. Druhý deň (11. 6.) mal v Krupine zase celkom iný ráz: tropické slnko, kontaktový Amfiteáter Viliama Polónyiho, takisto sedemsto divákov a výborná divácka atmosféra na spoločnom vystúpení radošincov a sľukárov, ale aj pikantný guláš a dôverné divácke stretnutia a vyznania. Tretí deň (12. 6.) sme pobudli vo Zvolene na 44. ročníku Zámockých hier zvolenských s naším predstavením To nemá chybu. Z čiernych mračien nad javiskom síce hrozila pohroma, no zvládli sme to: príroda aj my. Hra To nemá chybu mala skvelý ohlas pred vrchovato zaplneným hľadiskom. Štvrtý deň (13. 6.) sa konal v bratislavskom Zichyho paláci, kde Literárny fond oceňoval najlepšie literárne texty za rok 2016. Prémiu za dramatické dielo dostal náš autor za hru To nemá chybu. A tak sme – ale až na piaty deň – autorovi radi zablahoželali.

▲ Simona Miháliková, Maruška Nedomová a Marína Havranová, ale aj súbor RND a SĽUK-u  v inscenácii kabaretnej hry s piesňami a tancami Jááánošííík po tristo rokoch.  Foto: Ctibor Bachratý