Po veľkom diváckom ohlase na inscenáciu Ženské oddelenie (1987)  mal náš autor Stanislav Štepka v úmysle napísať hru o vynikajúcom slovenskom vynálezcovi a maliarovi Jozefovi Murgašovi (napokon ju aj napísal  a v RND uviedol pod názvom Niekto to rád slovenské – ale až o dvadsať rokov neskôr). Pri štúdiu dobových materiálov však objavil iného slovenského vynálezcu a zaujímavého človeka zo Smoleníc – Štefana Baniča, a tak sa v priebehu  roka 1988 zrodila v RND poetická komédia Loď Svet. Hra s nezabudnuteľnými piesňami Jána Melkoviča nám predstavila fantazijnú loď s nórskym kapitánom Gablerom a s jeho sestrou Alicou, na ktorej v roku 1912 plávajú do Ameriky rôznorodí a veľmi zaujímaví ľudia z Európy: vnučka Leva Nikolajeviča Tolstého Nataša, následník rakúskeho kráľovského trónu Ferdinand de Este, poľsko-slovenská herečka Pola Negri, srbský anarchista Gavrilo Princip, ruský námorník z krížnika Auróra  Jedovkin Ognev, tri slovenské speváčky, klavirista a hlavne smolenický vynálezca, ale aj výmyselník a ochotnícky režisér Štefan Banič. Autor a tvorcovia rozohrali na scéne veľké množstvo komických, ale aj poetických scén „o snoch, ktoré zobúdza pravda“, ktoré dodnes patria k tomu najlepšiemu v polstoročnej histórii RND. Hru v spomínanom roku 1988 naštudoval s vtedajším súborom RND Juraj Nvota a dosiahla 209 repríz. Počas jarných dní roku 2017 vyšiel záznam z verejnej nahrávky inscenácie na dvojcédečku vo vydavateľstve OPUS v pôsobivom grafickom spracovaní Svetozára Mydla (záznam sa uskutočnil v roku 1990 na scéne RND). Loď Svet sa dočkala aj úspešnej filmovo-televíznej podoby. Pod názvom Výlety v pamäti ju v réžii Juraja Nvotu uviedla Slovenská televízia v roku 1993. Hru často uvádzajú ochotnícke súbory (napríklad v roku 2010 ju uviedol aj divadelný súbor v kanadskom Toronte). Veľký ohlas s Loďou Svet dosiahli aj ochotníci z radošinského súboru Hlavina, ktorí hru premiérovali v roku 2016 v autorovej réžii. Bratislavské publikum inscenáciu Loď Svet v ich podaní môže uvidieť na našej scéne 28. apríla t. r.

—————————————————————————————————————————————————————————————————————————————-
▲ Záznam inscenácie Loď Svet, dvojcédečko, OPUS, 2017
(grafický návrh Svetozár Mydlo, fotografie Miloš Vančo).

Stanislav Štepka je majstrom v spájaní vecí a postáv zdanlivo nespojiteľných. A tak vo svojich hrách spája funkcionársky komunistický žargón s ľudovým nárečím, Kuba s Predanou nevestou, orgány politické s orgánmi ľudského tela… Z tých zdanlivo neorganických spojení vzniká veľmi organický a veľmi originálny humor. Jedno ozvláštňuje druhé, vznešené sa stretá s profánnym, vysoké s nízkym a oficiálne s neoficiálnym. Z tých vzájomných krátkych spojení vykreše Štepka iskry humoru, ktoré osvetľujú podstatu veci a javov v prenikavých zábleskoch, pri ktorých obecenstvo vybuchuje salvami smiechu a potlesku. Na Štepkovej Lodi Svet sa stretá pestrá a rôznorodá spoločnosť. Slávna hviezda amerického nemého filmu Pola Negri s Ferdinandom d´Este, Nataša Tolstá s vynálezcom padáka Štefanom Baničom, budúci atentátnik Gavrilo Princip s námorníkom z Auróry Jedovkinom Ognevom, nórsky námorný kapitán s českým kapelníkom. A v tej skrumáži sa opäť stretávajú osudy vznešené s osudmi všednými,  historické osobnosti s obyčajnými pešiakmi dejín, mentalita ľudí z rôznych kútov Európy. Že také stretnutie nebolo možné? Akože nie? Stalo sa tak predsa v Štepkovej fantázii a na scéne Radošinského naivného divadla, a to je skutočnosť rovnako skutočná a razantná ako výstrely z Auróry či v Sarajeve. Často sa píše o našom chystanom kroku do Európy. Veď hej, bolo už načase. Štepka však ten krok do Európy urobil trochu skôr ako my – hoci iba na vratkej palube svojej Lode Svet. (Martin Porubjak: Správa o snoch, ktoré zobúdza pravda, vydavateľstvo Opus, 1990)

——————————————————————————————————————————————————————————————————————
▲ Loď Svet. Anna Warchalová (Pola Negri), Pavel Schwarz (Ferdinand de Este), Stanislav Štepka (Štefan Banič) a Mojmír Caban (Gabler). Foto: archív RND

————————————————————————————————————————————————————————————————————
▲ Loď Svet. Radošinské ochotnícke divadlo Hlavina (2016)