Náš autor nerád oslavuje, ale nedá sa nič robiť – 26. júla, teda na svätú Annu, v Radošine oslavoval v kruhu najbližšej rodiny sedemdesiate narodeniny. Veď práve v tejto západoslovenskej obci Radošina sa narodil matke Anne v poradí ako tretie dieťa a prvý syn v rodine murára Michala Štepku. K životnému jubileu nášmu autorovi blahoželalo veľa známych osobností, návštevníkov Radošinského naivného divadla, ale aj náhodných divákov, za čo všetkým Stanislav Štepka – ako nám odkázal – vyslovuje úprimné poďakovanie. Na nášho sedemdesiatnika nezabudli ani niektorí novinári v rozhlase a v Slovenskej televízii, kde v priebehu dvoch dní (26. a 27. júla) odvysielali v reprízach Štepkove scenáre Rodinné striebro, Konečnú stanicu a Čiernu ovcu.

K vinšovníkom sa prajným slovom a vinšom pripájame aj my – a teraz nech už o júli v Radošine hovorí náš autor:

V Radošine novú sezónu som len tak odštartoval môj vydarený júl, bolo horúco až priveľmi, chvíľami aj spŕchlo a raz dokonca nám silný vetrisko odfúkol od susedov plot. Ale aj som začal, tak ako každé leto, s miestnymi ochotníkmi skúšať výber scén a piesní z mojich hier k pätnástemu výročiu vzniku miestneho radošinského ochotníckeho súboru Hlavina. Pod názvom Ochutnávka zamýšľame dať ochutnať tento náš letný radošinský výber či výtvor divákom na Radošinských Vianociach 2014. Medzitým som s dobrým pocitom sledoval na slávnej francúzskej Tour nášho skvelého cyklistu Petra Sagana, prečítal som zameškanú kopu kníh, medzi inými aj neľahkého Nietzscheho a ľahšieho Jonassona, po nociach som sledoval zápasy na majstrovstvách sveta v Brazílii, kde sa diali okrem všedných veci, aj veci historické. No hlavne som sa chystal na prípravu a nácvik novej hry RND Sláva, ktorú od septembra mienime dennodenne skúšať s režisérom Ondrejom Spišákom. Leto sa ma opýtalo, čo som robil v zime a ja rád a poslušne hlásim: trpezlivo som celú zimu pracoval na téme, čo ma pred časom doslova zmátožila, teda na hre o smútku komikov a trpkosti svetskej slávy. Chcel by som ju veselo vyrozprávať prostredníctvom životného príbehu slávneho amerického komika nemej filmovej éry Bustera Keatona, ktorého niekto v Európe v slabej chvíli nešikovne nazval Frigo. Pozerám si jeho grotesky a žasnem nad talentom, ale aj hereckými a technickými schopnosťami tohto filmového génia. V mladších rokoch budú na našom javisku Bustera hrať Miško Kubovčík a Ondrej Kovaľ a ja sa pridám na scénu ako Buster v staršom a smutnejšom období. Sem do Radošiny mi posielal skladateľ Juraj Haško prvé piesne, ktoré skomponoval do hry – a ja ich už vlastne počujem s celou hudobno-speváckou parádou ako na javisku! Dofrčala sem na radošinské leto aj zvyšná rodina, a tak dom ožil, ale zároveň večerami ožilo aj naše radošinské divadielko, kde sme kedysi začínali. Bývalo tam po skúškach naozaj príjemne, Boris Bačík hral na harmonike, pilo sa dobré víno, spievalo sa, pozerali sme si divadelné hry na DVD. Pýtali sa ma miestni divadelníci, čo v lete chystám. A tak som sa rozhovoril o témach nových hier. Tuším som predstavil štyri zamýľané možnosti a bol som zvedavý, ktorá téma mladých zaujme. Zaujali ich všetky, čo ma, priznám sa, dosť potešilo. Takže onedlho sa môžem pustiť do pravidelnej letnej práce. Vlastne to nebude práca. Bude to ako každý rok: moje ďalšie pekné radošinské leto. (Stanislav Štepka, júl 2014)