Na  scéne RND bola 28. októbra 2011 v réžii Ondreja Spišáka premiéra satirickej komédie Stanislava Štepku Len tak prišli, ktorú doteraz na 134. reprízach videlo takmer päťdesiat tisíc divákov od Trebišova po Prahu. Inscenácia získala na festivale humoru a satiry Kremnické gagy 2012 najvyššie ocenenie Zlatý gunár. V utorok 2. mája 2013 hru zaznamenal pred preplneným hľadiskom RND pre Rozhlas a televíziu Slovenska režisér Ondrej Spišák spolu s hlavným kameramanom Jurajom Štepkom a s hercami Darinou Abrahámovou, Maruškou Nedomovou, Miškou Szücsovou, Svätoplukom Malachovským, René Štúrom, Michalom Kubovčíkom, Ladislavom Hubáčkom, Milanom Šagom, Martinom Škodom a Stanislavom Štepkom. V hľadisku sedeli vnímaví a žičliví diváci (napríklad aj naši dlhoroční priaznivci žiaci a učitelia zo Zavaru), ktorí našu humornú, ale nie najlichotivejšiu správu o súčasnom Slovensku odmenili súhlasnými reakciami a záverečným potleskom postojačky. RTVS zároveň pripravuje o spomínanej úspešnej inscenácii aj publicistický Film o filme (v réžii Jozefa Banyáka); záznam hry plánuje uviesť na obrazovkách koncom roka 2013 – pri príležitosti päťdesiatky RND. Takisto máme v úmysle verejný záznam našej satirickej komédie Len tak prišli vydať na DVD.

Len tak prišli. Zľava René Štúr (Demák), Stanislav Štepka (Starý mimozemšťan), Lenka Barilíková (Eliášová)  a Michal Kubovčík (Jerguš). Foto: Roman Uhliar

♣ S novou hrou Len tak prišli, ktorú uviedlo Radošinské naivné divadlo v premiére v piatok a sobotu, dalo jasne najavo, že s ružovým pohľadom na slovenskú súčasnosť je koniec. Radošinci pomenúvajú a hrajú o súčasnom Slovensku na rovinu, bez ružových okuliarov a páčivého prifarbovania. Radošinské naivné divadlo je taká značka, ako napríklad značka dobrého vína. Človek vie, akú má chuť, vie, čo chce povedať vinetou na fľaške. Radošinci vždy reflektovali slovenskú súčasnosť cez milé a páčivo naivné, aj keď trpké okuliare, vždy k tomu úžasne zaspievali a vždy dali nádej do ďalšieho života. Ich inscenačný štýl je daný. Niekoho môže trvalo odpudzovať, ale vždy vypredané predstavenia hovoria o tom, že skupina priaznivcov Radošinského naivného divadla je veľká a silná. Tu nemožno uplatňovať teoretické definície toho, aké má divadlo byť. Radošinci už dávno vyhlásili, že podľa nich je divadlo také, aké hrajú, a komu sa neľúbi, nech si zatrúbi. Viac ako dvojhodinová inscenácia Len tak prišli mapuje život lokálneho politika, a teda bossa najprv v zabehaných koľajach radošinskej poetiky, ale po prestávke až mrazivo autenticky a drsne. (Radek Bachratý, Kumšt, 31. októbra 2011)