V piatok 25. a v sobotu 26. mája 2012. sa na našej scéne uskutočnili mimoriadne úspešné premiéry „clivej komédie o čelných miestach v srdci“ Šťastné konce, ktoré sa skončili dlhotrvajúcimi ováciami. V smutno-smiešnych príbehoch a v donkichotských úlohách hľadačov starých a prvých lások sa predstavili Zuzana Kronerová (alternuje Anikó Vargová) a Stanislav Štepka, ďalšie postavy – v citlivej réžii Juraja Nvotu – stvárnili Maruška Nedomová, Svätopluk Malachovský, Mojmír Caban, Martin Škoda a Ladislav Hubáček. Hudbu do inscenácie skomponovala skladateľka Ľubica Malachovská-Čekovská, scénografom bol Peter Čanecký a choreografkou Eva Burdová. V poradí päťdesiata štvrtá premiéra v končiacej 49. sezóne RND vyvolala u našich divákov veľký záujem a pozitívny ohlas, k čomu sa iste vrátime na našej webovej stránke, resp. v pripravovanej RND REVUE č. 20.

Šťastné konce chytili za správny koniec

Pred šiestimi mesiacmi som mal možnosť byť (pri prvej čítačke Šťastných koncov) pri tom, ako sa na svet pýtal ďalší divadelný prírastok Stanislava Štepku. Novorodeniatko bolo, prirodzene, nahé.  Už vtedy som si však dovolil predpovedať, že bude životaschopné.

Odvtedy prešlo pol roka a so záujmom i zvedavosťou som sa vybral do RND pozrieť si, ako za ten čas vyrástlo. Po vzhliadnutí premiéry môžem napísať: má sa k svetu! Vidno, že počas tých šiestich mesiacov mu venovali starostliví „rodičia a ich pomocníci“ dostatok pozornosti i času. Vypiplali ho do podoby, v akej môže smelo predstúpiť pred ľudí.

Clivá komédia o láske  (ale nie len o nej) sa zrodila z lásky. K divadlu a divákom. Štepka sa ani tentoraz nepokúša ohúriť, šokovať, alebo iným vyzývavým spôsobom zaujať diváka. Jednoducho sa k tomu nepotrebuje uchýliť, nie je na to odkázaný. Vystačí si  vľúdnym slovom, vtipnou a zmysluplnou myšlienkou, dialógom, replikou, pointou… A šarmantným humorom. V časoch, keď už nikto nič negarantuje, zostáva RND ostrovčekom či baštou istoty. Istoty, že sa divákovi dostane počas dvoch hodín za priehrštie kultivovanej zábavy. V časoch drahoty, keď všetko prebíja lacný, prvoplánový a vulgárny humor, je to vzácnosť nad vzácnosť.

Divák sa aj pri Šťastných koncoch chvíľami nevdojak prichytí pri tom, že je to tak trochu aj o ňom, o nás… Preto si radošinci a ich publikum tak dobre rozumejú. A keď sa k tomu pridajú výborné herecké výkony a  pôsobivá hudba (tentoraz od tanga až po rapové prekvapenia), harmónia a symbióza medzi javiskom a hľadiskom je takmer dokonalá. Z javiska akoby na nás vanul čerstvý vzduch, ktorý rozpumpuje srdce, prevetrá mozog a vykúzli úsmev na tvári.

Aj premiéra Šťastných koncov ukázala, že radošinci opäť raz chytili veci za správny koniec, či  vlastne začiatok.

Ladislav Harsányi
Autor je redaktor a publicista

Foto : Ctibor Bachratý